Uz od 8.30 sedela v lavici a hladela do blba. , , ¿Que haces? `` , , Ale picu, ``zasomrala si sama pre seba. Okolie jej bolo ukradnute, v hlave sa jej virili stale tie iste myslienky. Dokola a dokola. ON! Nemohla nad tym vsetkym prestat uvazovat. Myslienky ju pohlcovali a okolie sa ponorilo do zvlastnej hmly. Uvedomila si, ze je zas prec z reality. V poslednej dobe bola akosi mimo. Dokazala sa natolko vhlbit do svojich uvach, ze uplne zabudala na cas. Pocula len tlkot svojho srdca a plytke nadychy. Zacinala si priznavat pravdu.
Slzy jej v potokoch stekali po licach a zvlastnou melodiou dopadali na stol. Tusila to od zaciatku. Pravdu, ktoru skryvala hlboko vo vnutri musela dat von a priznat si svoju prehru. Nech sa akokolvek snazila, nemohla sa toho zbavit. Vedela, ze nanho musi mysliet. Tak ci onak, urcite je rovnaky ako vsetci. Prinajmensom vyhovorky pouziva take iste: nemam cas, zajtra mam hrozne tazku pisomku, mam vela roboty, som unaveny, ... Pre boha a co ona? Tiez je len clovek. Ale ked niekoho miluje, premoze sa pretoze s nim chce byt. Aj keby stravila 12-tku v robote... Hadala sa sama so sebou, pocitajuc pre a proti, vymyslajuc si vlastne nazory a vyhovorky. Keby minulost mohla byt vazne iba tien...
Odkedy odisla ozval sa jej trikrat. To uz aj ten stavbar z DK jej napisal viac, o Petovi nehovoriac. Pokracovala vo svojom spytovani. To je vazne tak strasne tazke pripojit sa na dve hodky tyzdenne na ICQ a napisat jej? ? Podla vsetkeho asi ano.
Pomaly si uvedomovala, ze vlastne nic sa nezmenilo. On to ocividne neberal tak vazne. A ona v dalekom svete si mohla svojimi myslienkami akurat tak vytriet rit a dokonca ani to nie . Daky ten pocit tam ale predsa len bol. Dlho skryvana pravda vyplavala do jej vedomia az uplne von. Zostalo prazdno, tiche smutne prazdno s melodiou slz...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár